Trnava doteho!!
Slovensk futbal je na tom asi tak, ako morlna autorita Slovenskho futbalovho zvzu v oiach portovej verejnosti. Biedne. Na medzinrodn spech u ani neakme, zmierili sme sa s tm, e sa ho asi nedoijeme.
Nejdem riei otzku odstpenia vedenia SFZ, hoci podobne ako pre 90 percent fanikov slovenskho futbalu mi je neotrasitenos stoliiek niektorch jeho predstaviteov zhadou. Pritom poznme to tradin „futbal sa hr pre divkov“. Ak by rozhodovali fanikovia a divci, Laurinec by u sedel niekde inde.
A prve o divkoch a fanikoch je kad port. Doznievaj vo mne zitky z odsledovanho stretnutia finle Slovenskho pohra medzi Artmediou Bratislava a Spartakom Trnava. Dvadsa mint pred koncom zpasu musel rozhodca prerui zpas pre vandalizmus trnavskch hooligans. Niekoko andelov skrytch v dave poramotilo meno celmu fanikovskmu kolektvu. Tak to aspo vidm ja. Kee tla asi nebude etri aktrov tohto incidentu a novinri ho bud hodnoti akiste s podmazom kolektvnej viny, ja chcem zhodnoti trnavskch fanikov komplexnejie, i ke isto subjektvne. Aby bolo vetkm jasn – som fanikom slovenskho portu i futbalu, no nemm obben tm.
Nechcem ospravedlova primitvne vlevy vlastnej sebarealizcie zopr desiatok tiefanikov. No skutone hovorme o menej asti z vekej, niekokotiscovej, trnavskej fanikovskej „rodiny“. Je pre ma nevysvetliten, ako mlo pozitvnych sprv o trnavskch fans sa môeme dota v tlai, dopou v rdii alebo vidie v televzii. Popri zopr futbalistoch, ktor nm robia dobr meno v zahraninch ligch a dobrch vkonoch niektorch slovenskch rozhodcov v najsledovanejch saiach i ampiontoch, je fanikovsk zzemie trnavskho Spartaka to naj, o slovensk futbal m. Nemono opomen ich rivalov – fanikov Slovana, ktor sa tie staraj o nladu na tadinoch.
Ke si spomeniem na kauzu funkcionra SFZ Wänkeho, na vkony naich reprezentatov v nedvnej kvalifikcii, ale aj v tch predchdzajcich, na klubov vsledky v eurpskych saiach, ctim totlnu (fatlnu?) bezndej. Prirtam posledn penaltov ou v semifinle Slovenskho pohra – odveta medzi Artmediou a ilinou, bezndej sa prehlbuje. Ke vak vidm a poujem poskakujcich, tlieskajcich ervenoiernch ialencov v trnavskom hadisku, ako rev z plnch sl sn osemdesiat z devädesiatich mint rôzne chorly, mm zimomriavky. Ke vidm to mnostvo sprvne sfanatizovanch ud, verm, e predsa je na tom slovenskom futbale nieo, o ho udr pri ivote! A to mi dva ndej – e budcnos slovenskho futbalu nemus by len ed i ierna.
Je jasn, e v Bratislave na Interi sa nestane iadna vtrnos. Ve tam chod toko divkov, e sa poznaj po mene... A chodilo aj vtedy, ke boli majstri. Toto by sa dalo poveda o mnostve slovenskch klubov. Na väinu veernch pondeajch priamych prenosov z naej najvyej ligy sa ned pozera aj preto, e tam chba to podstatn – divk a jeho hlasivky, ktor dotvraj kvalitu zitku zo sledovania futbalu.
Osobne prajem slovenskmu futbalu kopec trnavskch fanikov. V iline, v Bratislave, v Koiciach, vade. Ak bud pln tadiny, hri bud hra lepie a futbal pôjde hore.
o na zver? Mil trnavsk futbalov fanikovia, ak sa to d, urobte poriadok s tmi polofanikmi, ktor vm kazia meno. Bez nich budete dokonal. Inak ste skvel a ja vm v mene svojom, aj v mene vekho mnostva fanikov slovenskho futbalu, akujem. Vaka vm vedia aj nezainteresovan, e na Slovensku sa hr futbal.
A vaka za ndej.
A prve o divkoch a fanikoch je kad port. Doznievaj vo mne zitky z odsledovanho stretnutia finle Slovenskho pohra medzi Artmediou Bratislava a Spartakom Trnava. Dvadsa mint pred koncom zpasu musel rozhodca prerui zpas pre vandalizmus trnavskch hooligans. Niekoko andelov skrytch v dave poramotilo meno celmu fanikovskmu kolektvu. Tak to aspo vidm ja. Kee tla asi nebude etri aktrov tohto incidentu a novinri ho bud hodnoti akiste s podmazom kolektvnej viny, ja chcem zhodnoti trnavskch fanikov komplexnejie, i ke isto subjektvne. Aby bolo vetkm jasn – som fanikom slovenskho portu i futbalu, no nemm obben tm.
Nechcem ospravedlova primitvne vlevy vlastnej sebarealizcie zopr desiatok tiefanikov. No skutone hovorme o menej asti z vekej, niekokotiscovej, trnavskej fanikovskej „rodiny“. Je pre ma nevysvetliten, ako mlo pozitvnych sprv o trnavskch fans sa môeme dota v tlai, dopou v rdii alebo vidie v televzii. Popri zopr futbalistoch, ktor nm robia dobr meno v zahraninch ligch a dobrch vkonoch niektorch slovenskch rozhodcov v najsledovanejch saiach i ampiontoch, je fanikovsk zzemie trnavskho Spartaka to naj, o slovensk futbal m. Nemono opomen ich rivalov – fanikov Slovana, ktor sa tie staraj o nladu na tadinoch.
Ke si spomeniem na kauzu funkcionra SFZ Wänkeho, na vkony naich reprezentatov v nedvnej kvalifikcii, ale aj v tch predchdzajcich, na klubov vsledky v eurpskych saiach, ctim totlnu (fatlnu?) bezndej. Prirtam posledn penaltov ou v semifinle Slovenskho pohra – odveta medzi Artmediou a ilinou, bezndej sa prehlbuje. Ke vak vidm a poujem poskakujcich, tlieskajcich ervenoiernch ialencov v trnavskom hadisku, ako rev z plnch sl sn osemdesiat z devädesiatich mint rôzne chorly, mm zimomriavky. Ke vidm to mnostvo sprvne sfanatizovanch ud, verm, e predsa je na tom slovenskom futbale nieo, o ho udr pri ivote! A to mi dva ndej – e budcnos slovenskho futbalu nemus by len ed i ierna.
Je jasn, e v Bratislave na Interi sa nestane iadna vtrnos. Ve tam chod toko divkov, e sa poznaj po mene... A chodilo aj vtedy, ke boli majstri. Toto by sa dalo poveda o mnostve slovenskch klubov. Na väinu veernch pondeajch priamych prenosov z naej najvyej ligy sa ned pozera aj preto, e tam chba to podstatn – divk a jeho hlasivky, ktor dotvraj kvalitu zitku zo sledovania futbalu.
Osobne prajem slovenskmu futbalu kopec trnavskch fanikov. V iline, v Bratislave, v Koiciach, vade. Ak bud pln tadiny, hri bud hra lepie a futbal pôjde hore.
o na zver? Mil trnavsk futbalov fanikovia, ak sa to d, urobte poriadok s tmi polofanikmi, ktor vm kazia meno. Bez nich budete dokonal. Inak ste skvel a ja vm v mene svojom, aj v mene vekho mnostva fanikov slovenskho futbalu, akujem. Vaka vm vedia aj nezainteresovan, e na Slovensku sa hr futbal.
A vaka za ndej.
| Tweet |
Kontextov odkazy ETARGET
Nzory itateov
Peter Bologa
riadite Obchodnej akadmie v Povaskej Bystrici a poslanec mestskho zastupitestva v Byti
Krtko o mne:
Um ekonomiku, tatistiku, prvo a marketing na Obchodnej akadmii v Povaskej Bystrici. Vytudoval som Obchodn fakultu EU v Bratislave. Od roku 2002 som poslancom mestskho zastupitestva v Byti (nikdy som nebol v iadnej strane, kandidoval som ako NEKA).
Zobrazi vetky lnky autora.
© ECOPRESS a.s. Autorsk prva s vyhraden a vykonva ich vydavate. Spravodajsk licencia vyhraden. Online tatistiky s na strnke AIMmonitora.
Ecopress | Inzercia | Webinzercia/Online inzercia | Predplatn | Kontakt | Prca u ns | RSS | iHNed.czVetky prva vyhraden. Publikovanie alebo alie renie sprv, fotografi a dt zo zdrojov TK, Reuters, SITA a TASR, je bez predchdzajceho psomnho shlasu prslunej agentry poruenm autorskho zkona.